Blog
Mlieko je len pre teliatka! Súhlasíte?
Práve táto veta, resp. časť sloganu jednej nemenovanej firmy na výrobu umelých dojčenských mliek ma veľmi zarazila. Áno, už veľmi dlho kolujú medzi ľuďmi dva protichodné názory na konzumáciu mlieka. Jedny mu pripisujú veľmi priaznivé účinky na zdravie a druhý ho úplne zatracujú. Tak si skúsme vysvetliť pár základných právd o mlieku.
Najčastejšie mýty o mlieku
Mlieko nie je iba bežná potravina. Pre človeka je zdrojom všetkých základných živín, čiže, tukov, cukrov a bielkovín. Je aj zdrojom minerálnych látok, vitamínov, hormónov a enzýmov. Napriek týmto benefitom má mlieko mnohých odporcov. Dávajú ho do súvisu s rôznymi ochoreniami, napr. chorobami srdca, prenášaním chorôb, rakovinou, artritídou , či migrénou. Asi najväčším mýtom, ktorý o mlieku vznikol je, že zahlieňuje organizmus. Tento mýtus môžeme ľahko vyvrátiť. Po konzumácii mlieka vzniká v ústach a hrdle jemný povlak, ktorý je vnímaný ako hlien. Je to však spôsobené textúrou mliečneho tuku. Tento efekt nie je špecifický len pre mlieko, ale tiež pre vlažnú a studenú vodu a sójové nápoje. Ich konzumáciou vedie k zvýšenej sekrécii slín zodpovedných za zvýšenú viskozitu pri zníženej koncentrácii mukopolysacharidov. Zvýšená viskozita produktov slizníc nebola v žiadnej z uskutočnených štúdii potvrdená. Zrozumiteľne povedané, u osôb, ktoré údajne trpeli zvýšenou produkciou hlienu, nebolo toto tvrdenie v dvojitom slepom pokuse nikdy preukázané.
Ďalším veľkým mínusom pre konzumáciu mlieka je ním u niektorých jedincov spôsobená laktózová intolerancia. Čo to intolerancia je? Je nemožnosť trávenia mliečneho cukru – laktózy – v dôsledku chýbania enzýmu laktázy, presnejšie β-galaktozidázy v sliznici tenkého čreva, čím dochádza k mnohým tráviacim ťažkostiam. Tento problém nedostatočnosti sekrécie enzýmu bohužiaľ neovplyvníme, ale ak len jednoducho vymeníme surové mlieko za jogurt, máme po probléme. V ňom je už laktóza premenená na kyselinu mliečnu a na tú nikto alergiu nemá. Problematika laktózovej intolerancie je veľmi široká téma a iste si ju ešte niekedy rozoberieme v samostatnom článku.
Chlieb náš každodenný....
....to už sme my ľudia. Jeden vymyslí hlúposť a všetci ostatní tomu nemo načúvame a pritakávame. V poslednej dobe sa objavuje čoraz viac názorov, že to, čo nás živí už viac ako tridsaťtisíc rokov, je zrazu zlé. Hovoríme o chlebe a všetkých pekárenských produktoch, ktoré zväčša tvoria minimálne základ našich raňajok a možno aj ďalších jedál počas dňa.
Čo to vlastne chlebík je?
Chlieb sa vyrába z obilných zŕn viacerých druhov obilnín. Najdôležitejšími obilninami sú pre nás zrná pšenice, ryže, kukurice, ovsa, raže a jačmeňa. Zrno obilnín je tvorené hlavne sacharidmi a teda aj chlieb je tvorený hlavne sacharidovou zložkou, menej bielkovinami a len malým množstvom tuku, pokiaľ sa nepridáva v procese výroby. Keďže viac ako polovicu z našej dennej stravy majú tvoriť sacharidy, je chlieb jednou z dobrých alternatív na pokrytie tejto potreby.
Ideálnou voľbou po ktorej by sme mali v obchode siahnuť je celozrnný chlieb. Prečo? Pretože okrem vitamínov skupiny B, minerálnych látok a esenciálnych stopových prvkov je vynikajúcim zdrojom vlákniny. Približne dve tretiny vlákniny v obilných zrnách tvorí nerozpustná vláknina a jednu tretinu rozpustná. Obaly zrna tvorí najmä tá nerozpustná vláknina. A teda, ak v chlebe nájdeme ešte rôzne nepomleté zrniečka a semienka, je pre zdravie lepší. Vláknina sa spája s viacerými pre zdravie prospešnými účinkami. Najmä so zlepšením funkcie čriev a vyprázdňovania, tiež so znížením rizika ischemickej choroby srdca i cukrovky II. typu. Tiež pomáha pri udržiavaní telesnej hmotnosti.
Nepravdivé mýty o chlebe
„Z chleba priberám“. Čoraz častejšie sa stretávam s týmto názorom. Ako som vyššie spomínala, chlieb je hlavne sacharidovou potravinou, preto sa ho mnohý bojíme, ale keď nechceme jesť sacharidy, ani tuky, ostávajú nám už len bielkoviny. Tie sú dobré ale v primeraných dávkach. Ak to s ich konzumáciu preženieme, zaťažujeme akurát tak obličky. Nedávno uskutočnená štúdia preukázala, že konzumácia celých zŕn, teda celozrnného pečiva, nemá súvis s prírastkom telesnej hmotnosti. Musíme ale pamätať na primeranosť a striedmosť, ktorá platí u všetkých potravín, nielen u chleba, aby sme zachovali primeraný energetický príjem v porovnaní s energetickým výdajom. Pre lepšiu ilustráciu je na mieste si povedať, čo je asi primerané. Štatistiky uvádzajú, že priemerný Európan skonzumuje 137g chleba denne. Keď zohľadníme, že jeden krajec chleba má 60g, sú to teda 2-3 porcie a to sa aj zrejme podobá skutočnosti, keď si zrekapitulujeme, čo sme od rána jedli.
Jednoducho povedané, chlieb nemôže za to, čo všetko sme naňho natreli a čím sme ho ešte obložili. Ak si na raňajky dáme krajec, prípadne dva chleba zo syrom, či maslom a kvalitnou šunkou, nezabudneme na nejakú zeleninku, tak iste nič nepokazíme. Práve naopak, vykročili sme správne do nového dňa.
Ďalším omylom je názor, že chlieb spôsobuje nafukovanie. O tomto tvrdení neexistuje žiadny vedecký dôkaz, pokiaľ hovoríme o zdravých ľuďoch. Ak hovoríme o ľuďoch trpiacich celiakiou alebo alergiou na pšenicu, resp. na lepok v nej a iných obilninách obsiahnutý, môže konzumácia pekárenských výrobkov viesť k tráviacim problémom. Je pravdou, že počet ľudí s celiakiou sa zvyšuje. Je to spôsobené prešľachtením pšenice na vyššie hektárové výnosy. Človek si počas evolúcie „zvykol“ na pšenicu dvojradovú, ale tá ma prirodzene nižšie úrody. A tak šľachtitelia dali svetu pšenicu štvorradovú, tá vyriešila zvýšenie hektárovej úrody, no zároveň niektorým ľuďom spôsobila doživotné obmedzenie pekárenských produktov.
Ak teda nemáme lekárom potvrdenú celiakiu, potom je vynechávanie pekárenských produktov bezdôvodné. Ochudobňujeme sa tým o príjem esenciálnych živín.
Aj vo výrobe chleba dochádza k inováciám, napr. dodaním vlákniny, celých zŕn, semien, omega 3 mastných kyselín. To všetko prispieva k nutričným benefitom chleba, preto sa chlebíka v primeranom množstve nebojme, veď je predsa náš každodenný...:)